• Obsah díla
• Komentáře (0)
• Hodnocení (0)
• Úryvky (0)

Obsah: Cesty hladu

Cesty hladu : (Červená siatba)
Spisovateľ brazílskeho ľudu Jorge Amado tlmočí vo svojich dielach plamennú túžbu brazílskeho človeka po pravde a slobode. Preto si našlo Amadovo dielo cestu ku všetkým národom Latinskej Ameriky a udomácnilo sa v radoch všetkých pokrokových ľudí na svete.
Jorge Amado sa narodil roku 1912 na kakaovej plantáži v štáte Bahia, Už od najútlejšieho detstva sledoval tvrdý život černochov a miešancov a z ich tvrdého údelu čerpal neskoršie námety k svojim románom. Po zakríknutom detstve v cirkevnom kolégiu a po búrlivých rokoch mladíckeho dospievania vydal — ako devätnásťročný svoj prvý román „Krajina karnevalu". Ako dvadsaťročný sa dostáva do styku so skupinou ľavých intelektuálov a vstupuje do radov komunistickej mládeže. Od toho času celý jeho ďalší život úzko splýva s bojom robotníckej triedy a Komunistickej strany Brazílie.
Jorge Amado nikdy nezradil v sebe neúnavného bojovníka a tribúna svojho ľudu. Zalärovanie a časté vyhnanstva vtlačily jeho dielu pečať aktuálnosti, pravdivosti a srozumiteľnosti. Týmito si čoskoro získal srdcia miliónov bedárov v brazílskom vnútrozemí na kakaových a kávovníkových plantážach.
Jorge Amado je veľkým bojovníkom za mier. Za vynikajúce zásluhy v tomto smere ho tohto roku odmenili vysokým vyznamenaním, medzinárodnou Stalinskou ceinou „Za upevnenie mieru medzi národmi". Keď Amado preberal túto cenu, eště i vtedy myslel na svoj zbedačený ľud: „Dojatý do hĺbky duše prijímam túto cenu v mene brazílskeho ľudu a najmä v mene tisícov obrancov mieru, ktorí napriek hrozbe a násiliu vedú boj brazílskeho ľudu za mier. "
Biedny život brazílskych robotníkov na kávovníkových a kakaových plantážach zaujímal Jorga Amadu od začiatku jeho literárnej tvorby. Z neho čerpá námet k svojmu trojdielnemu románovému cyklu „Zeme nekonečné" (1942), „Svatý Juraj z Hhéus" (1944) a „Cesty hladu" (Červená siatba) —- 1946. V „Ceste hladu" Amado nemilosrdne odhaľuje pomery na brazílskom vidieku pred revolúciou roku 1935. Hlavní hrdinovia knihy sú členovia rodiny černošského bezzemka Jeróhima, ktorých postihuje známe nešťastie brazílskych chudákov. Veľkostatkár im odňal kúsok poľa, ktoré mali v prenájme a na ktorom dlho živorili. To spôsobuje veľkú biedu Jeronimovej rodiny, a aby jej unikla, vydáva sa o hlade a smäde spolu s tisicmi iných chudákov na dlhú púť, tŕnistou spálenou stepou, až prichádza k pobrežiu do mesta s nádejou, že tu nájde prácu. No čaká ju ďalšie sklamanie, lebo v meste namiesto práce nájde Žobrácku palicu. Na tomto hroznom pochode složili mnohí z putujúcich do vysušenej stepi svoje kosti a nikdy nedošli k vysnívanému cieľu práce a ľudsky dôstojného života.
Aj Jerónímove deti, ktoré opusv tily rodičovský dom ešte pred nastúpením cesty hladu, si vybraly najvhodnejšie z daných možností. Jeden zo synov sa dáva na zboj, druhý prepadne náboženskému bľúzneniu, dcéra zasa prostitúcii, a iba najmladší zo synov, Juvencio, sa stáva vojakom a vystupuje ako kladná postava. S Júvenciom sa sOznamujeme po nevydarenom vojenskom povstaní, ktoré viedol a za ktoré sa dostal na dlhé roky do žalára. Juvencio v žalári neobyčajne vyspieva, stáva sa komunistom a vychádza z neho plný odhodlania organizovať na vidieku stran-nícke bunky.
Po rokoch sa Juvencio vracia do vnútrozemia spolu so svojím synovcom Tonkom, uvedomelým brazílskym mládežníkom, tou istou cestou, ktorou jeho rodičia odtiaľ utekali. Brazílsky proletariát sa pripravuje do otvoreného boja proti hlavným pôvodcom svojej biedy, veľkostatkárom a plantážni-kom. Tak prichádza rok 1935 a s ním revolúcia v Brazílii, ktorej „kliky bolestí a vzbury" — ako hovorí na konci svojej knihy Jorge Amado — „vypučily z červenej siatby krvi a hladu" — apo ktorých — „prišiel čas žatvy".